Hurikán

Nikdy si nemyslela, že bude také náročné zabudnúť.

Bola už v poriadku. 

Dni, mesiace plynuli.

A potom z jasného neba, bol tu znova.

Ako hurikán. 

Videla ho jasne, priamo. Pozerala priamo do neho.

Vtiahol ju dnu, a už nebolo cesty späť.

V jej srdci znova zahorel oheň. Presvital cez všetky zlomené časti.  

Tieto časti jej pripomínajú bolesť, tak neznesiteľnú, že ten oheň hocikedy zahasia

Jej rozum bol ale zatienený.

Vietor ju odniesol na miesto, kde už nechcela byť.

Zložil ju na kolená.

Neostáva jej nič iné, iba znova sa uzatvoriť.

Zatvoriť sa pred možnou bolesťou.

Zatvára srdce.  

Aspoň dovtedy, dokým nebude znova stáť na pevnej zemi.

Nenechať, aby jeho úsmev ju znova získal.

Musí byť rozumná.

Bude v poriadku.

Bude slnko.

Bude dážď.

Ale bude v poriadku.

Aj keď stojí momentálne v hurikáne...