Nikomu nemusíš nič vysvetľovať

Nemusím nikomu nič vysvetľovať. Ako si opakujem tieto slová, v srdci cítim úľavu. 

Je to oslobodzujúce. 

Žiadne vysvetľovanie. 

Nikomu.

Nič. 

Ani jednu myšlienku. 

Ani jeden čin. 

Nemusím sa trápiť vysvetľovaním, prečo som si myslela, to čo som si myslela. 

Nemusím sa trápiť vysvetľovaním, prečo som konala, tak ako som konala. 

Dokonca nemusím vysvetľovať ani spôsob, akým som to spravila. 

Nikomu totiž nič nedlžím. 

Všetko, čo som som si doteraz myslela a robila, patrí len mne. 

Všetky myšlienky a činy. 

Jedno viem povedať ale naisto. 

Nikdy som nekonala a nikdy ani nebudem konať v zlom úmysle. 

Všetko čo som robila, išlo priamo od srdca. 

Úprimného srdca. 

Aj keď nie stále to dopadlo tak, ako som si priala, vždy som verila v dobro. 

Často bol z toho ale pravý opak. 

Akonáhle som sa snažila vysvetliť svoje činy a myšlienky, dopadlo to zle. 

Veľmi ma to trápilo. 

Až kým vyšší osud nezasiahol. 

Zastavila som sa. 

Po dlhom náhlení sa za pravdou a férovosťou. 

Začala som premýšľať. 

Prehodnotila som všetko. 

A došlo mi to. 

"Nikomu nemusím nič vysvetľovať."