Nová Kapitola



Ešte prednedávnom som chcela napísať o všetkom, čo sa mi minulý rok prihodilo.
Od A po Z. A nebolo toho málo.
Verím tomu, že keď sa človek vypíše z trápenia, jeho duši sa uľaví a on môže nanovo začať ako keby sa nič nestalo.
Začala som svoj príbeh písať do malého zošita. Ale vecí okolo sa len hromadili a mne neostávalo nič iné len odložiť pero a papier.
Chcela som zapísať celý zošit, možno aj zošity. Mala som v úmysle zaplniť každučký voľný riadok svojimi pocitmi, myšlienkami, trápením a čakať, kým sa mi uľaví a trápenie zo mňa opadne.
Ale čo keď to trápenie neopadne? Písanie milujem, ale čo keď to nie je ten správny kľúč?
Nebojím sa vypísať zo seba všetko. Bojím sa skôr toho, že písaním to budem len znova dookola prežívať. Smútok, bolesť, pocit, že nie som dosť dobrá. Mala som čo robiť doteraz, kým som sa dala ako tak dokopy. To vážne chcem tým znova prejsť prostredníctvom písania – otvoriť staré rany, namiesto toho, aby som sa ich snažila vyliečiť? Tak som si povedala, že namiesto toho, začnem na sebe pracovať.
Prešla som už kus cesty, ale o to dlhšia ma ešte len čaká. Nebude to jednoduché a viem, že to nebude ani bezbolestné.
Len nedávno sa stalo, že po určitom čase, keď sa už zdalo že je všetko na dobrej ceste, som sa musela „zoči voči“ vysporiadať s myšlienkami. A neboli pekné. Boli zničujúce. Znova som počula a precítila to, ako mi každou jednou myšlienkou puká srdce. A áno, srdce vie neskutočne bolieť, keď je zlomené.
Napriek tomu, viem, že tie myšlienky, nehovoria o tom, kto som. Nevytvárajú moju osobnosť. To sa mi len pripomína ego.
Chvíľu som ho nepočúvala, žila len v pre daný deň  a nato predsa nie je zvyknuté. A tak mu neostalo nič iné len znova premietnuť v mojej hlave všetky moje krivdy, chyby z minulosti a obnoviť strach z budúcnosti.
Ale viem, že to všetko nie je skutočné.  Je to dočasné.
Rozhodla som sa preto urobiť všetko, aby som znovu bola osobou, ktorou naozaj som. Osobou, ktorá miluje svoju rodinu, priateľov, ktorý ju neopustili ani v ťažkých chvíľach.
Miluje smiech, od ktorého vás bolí brucho.
Má radosť pri pohľade na kvety a kníhkupectvá.
Zbožňuje vôňu kávy hneď z rána.
Tancuje pri hudbe a to aj keď sedí v práci.
Miluje dlhé rozhovory, s tými správnymi ľuďmi.
Rada vytvára nové priateľstvá.
Osobou, ktorá sa dokáže zamilovať tak silno, až z toľkej lásky praská srdce.
To a mnoho ďalších vecí zo mňa robí človeka, ktorým skutočne som.
Výnimočného, jedinečného, neopakovateľného.
Treba len otvoriť dvere a využívať všetky príležitosti, ktoré sa naskytnú.
Tak hor sa do toho.

Komentáre

Obľúbené príspevky